Veľká noc

Jeden z najdôležitejších kresťanských sviatkov. Pripomína umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Udalosti Veľkej noci a ich interpretácia úzko súvisia s významným židovským sviatkom Pesach, ktorý sa slávi zhruba v rovnakej dobe. V prostredí Gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi sa výlučne používa názov Pascha. Kresťanské oslavy Veľkej noci sa v Novom zákone nespomínajú. Najstarším svedectvom je Veľkonočný preslov Melito Sardský z 2. storočia. Teda oslavi sa v cirkvi objavili veľmi skoro. Názov veľká pochádza až zo starovekého Egypta, kde faraón nebol ochotný prepustiť svojich izraelských otrokov, a preto Boh potrestal Egypt desiatimi ranami. Až po poslednej rane, kedy zomreli všetky prvorodené egyptské deti ,faraón otrokov prepustil. Židia, ktorý si pomazali prahy svojich dverí krvou baránka, sa táto pohroma netýkala a Anjel smrti ich obišiel. Preto je baránok symbolom Ježiša Krista, ktorého krv nás všetkých zachránila od večného zatratenia. Ďalej sa v Biblii uvádza po vyslobodení z Egypta previedol Boh tento ľud na čele z Mojžišom cez Červené more. Tu niektorí hľadajú pôvod tradičného židovského názvu pre Veľkú noc pésach, čo znamená prechod, obídenie, vyhnutie. Symbolika sa však vsťahuje na Anjela smrti, ktorý obchádzal natreté dvere domov krvou. Ako sme na začiatku spomínali dátum Veľkej noci je pohyblivy, deň však zostáva. Veľkonočný týždeň sa začína Kvetnou nedeľou až po Bielu sobotu. Nedeľou veľkonočné sviatky začínajú ,pretože podľa svedectiev apoštolov Ježiš vstal z mŕtvych deň po sobote. Počas Kvetnej nedele sa počas bohoslužieb čítajú pašie. Kňažské rúcho je čiernej farby, tým si cirkev pripomína utrpenie a smrť Ježiša Krista. 

Kvetná nedeľa alebo Palmarium preto, lebo Ježiš prišiel do Jeruzalema osláviť veľkonočné sviatky, ktoré sa vtedy mohli sláviť len tam v hlavnom meste Židov a ľudia vítali Ježiša, tak že mu hádzali pod nohy palmové listy. U nás kvetná zrejme z dôvodu, že návštevy sa vítajú kvetmi, lebo palmy u nás nerastú. 

Zelený štvrtok podľa Getsemanskej zahrady, kde sa Ježiš modlil, keď ho zatkli vojaci. Zaužívané je v tento deň jesť zelené jedlo napríklad špenát. 

Veľký piatok pripomína ukrižovanie Ježiša Krista. Je to najvýznamnejší evanjelický sviatok, pretože syn boží dokončil dielo spasenia sveta. Ježiš bol ukrižovaný na vrchu Golgota. V božích chrámoch sú v tento deň oltare bez chrámového rúcha, bez krížov a svietnikov. Na niektorých miestach nezvonia zvony, len sa rapká rapkáčmi. Počas bohoslužieb sa čítajú a spievajú pašie, slúži sa Večera Pána a zachováva sa prísny pôst.

Biela sobota je dňom, kedy bol Ježiš uložený do hrobu. Počas dňa sa neslúžia bohoslužby, ani nezvonia zvony. Večer sa však rozozvučia na znak radosti z Pánovho vzkriesenia. 

Veľkonočná nedeľa je dňom Ježišovho zmŕtvychvstania. Je symbolom Ježišovho zápasu so smrťou. Zomrel, no prekonal smrť a vrátil sa k životu, pretože Ježiš je syn Boží. Po jeho zmŕtvychvstaní ho videli stovky ľudí, mnohí s ním hovorili, jedli, pili a dotýkali sa ho. 

Veľkonočný pondelok je posledným dňom veľkonočných sviatkov. Je spojený s tradíciami oblievania, šibania dievčat a žien, maľovaním vajíčok. Oblievanie vodou a kúpanie dievčat mládencami sa považovalo za očistné, plodonosné a malo dievčatám na celý rok zabezpečiť zdravie. Oblievačka a šibačka sa začínala hneď po polnoci alebo v skorých ranných hodinách Veľkonočného pondelka. Hlúčik mládencov chodili po domoch, v ktorých žili dievčatá, aby ich mohli pooblievať čerstvou, studenou vodou. Odmenou pre kúpačov bolo pripravené pohostenie – varené vajíčka, koláče, víno alebo pálenka. Niekde mládenci dostali maľované vajíčka – kraslice, stuhy na korbáče, menší chlapci dostávajú cukrovinky a v súčasnosti dostávajú aj peniaze. 

Aj vajíčko, baránok a zajačik majú svoj význam. 

Vajíčko 

je symbolom zárodku života, životnej sily, narodenia, nesmrteľnosť návrat jari a vďaka škrupine aj bezpečnosť 

Zajac 

V pohanských rituáloch predstavuje príchod jari. Symbolizuje aj šťastie

Baránok symbol baránka sa nachádza už v predkresťanských tradíciách. V židovskej tradícii sa používal ako obetné zviera za hriechy. Zároveň židia na sviatok Paschy jedia baránka ako pripomienku svojho vyslobodenia z Egypta. V kresťanstve je baránok jedným zo symbolov Ježiša Krista, lebo obrazne podľa kresťanskej viery on je baránok obetovaný za spásu sveta. 

Určite na veľkonočnom stole nesmie chýbať pečený Baránok. Tu je pre Vás recept

Suroviny: 

  • 3 ks vajcia 
  • 150 g cukor práškový
  • 1 ks cukor vanilkový 
  • 5 PL olej rostlinný 
  • 5 PL voda horúca 
  • 150 g múka polohrubá 
  • 1 zarovnaná KL kypriaci prášok do pečiva 
  • 1 vrecko zlatý klas – krémový prášok 
  • 1 vrchovatá KL citrónová kôra ( strúhaná) 
  • 10 kvapiek citrónová aróma ( môže byť aj šťava z citrón) 
  • štipka soľ 

Na ozdobenie: 

  • hrozienka na očká 
  • 1 vrecko cukor vanilkový 

Postup: 

Na prípravu cesta vymiešame žĺtky s cukrom a vanilkovým cukrom, pridáme olej a horúcu vodu. Elektrickým ručným šľahačom vyšľaháme do peny. Múku zmiešame s práškom do pečiva, pudingom a citrónovou kôrou. Pridáme do žĺtkovej peny. Do bielkov pridáme citrónovú arómu a štipku soli. Elektrickým ručným šľahačom vyšľaháme tuhý sneh, ktorý vmiešame do cesta. Všetko jemne, ale dôkladne premiešame. 

Cesto nalejeme do vymastenej a múkou vysypanej spodnej časti formy. Priklopime vrchnú časť. Pečieme v predhriatej rúre (v elektrickej na 180 °C, v teplovzdušnej na 160 °C, v plynovej rúre stupeň 3) asi 40 minút. 

Po upečení necháme barančeka vychladnúť vo forme. Potom vyklopíme, hrozienka pritlačíme ako očká a barančeka pocukrujeme.

Skúsili ste naše recepty? Dajte nám o nich vedieť alebo pošlite foto na náš facebook a my ju zverejníme.