Med je najstaršia a najzdravšia sladká pochutina, ktorú svet pozná. Používa sa alebo je známa už niekoľko desiatok tisíc rokov. Med je nositeľom niekoľkých prezývok ako sladký nektár, elixír života, tekuté zlato a podobne. Výnimočný je svojimi blahodarnými účinkami na ľudský organizmus. Najstarší dôkaz o používaní medu pochádza z mesta Eilos zo Švédska. Ide o odtlačok zubov dieťaťa v zmiešanej hrude živice s medom, čo bola praveká žuvačka. Odhad veku nálezu vedci určili na 9 tisíc rokov. Komu vlastne môžeme byť vďačný za tento blahodarný chutný produkt? Nie je to tento raz človek, ale usilovné, pracovité žlto čierno pruhované včielky. V mnohých prípadoch si môžeme všimnúť, že včely sú symbolom ,, kráľovstva”. Začalo to už v Egypte v prvej dynastii cca pred 3200 rokmi p.n.l.. Podľa egyptských legiend boli včely žijúcimi slzami boha slnka Ra. Už Egypťania používali med do jedál, nápojov dokonca v kozmetike aj medicíne. Mnoho kultúr med uctievalo, ako dar alebo pokrm bohov. Ako jediné sladidlo bol používaný až do 19. storočia.

Keď sa pozrieme na med tak je to viskózna, sladká a lepkavá tekutina od bielej až po tmavo jantárovú farbu. Keď sa pozrieme na výrobu medu tak je veľmi zaujímavá. 

Začíná výletom včiel prieskumníc, ktoré zistia smer a vzdialenosť ku zdroju potravy a odovzdajú informácie v úli ostatným včelám osmičkovým tancom. Po prebratí informácie z úľa vyletia včely lietavky, ktoré si napĺňajú medové vačky. Po naplnení sa vracajú do úľa, kde nektár, ktorý priniesli rozkladajú vo voľných bunkách na plástoch a odparujú z neho prebytočnú vodu vetraním, tým ho zahustia. Popri tom opakovane nasávajú nektár cez hltanové žľazy, ktoré produkujú enzýmy a pridávajú sa do nektáru. Enzýmy štiepia zložité cukry na jednoduché- hroznový a ovocný cukor. Po tejto úprave môžeme hovoriť o mede. Ďalej tento med ukladajú nad plodové teleso až po povrch buniek a zaviečkujú včelím voskom. Takto uskladnený med im slúži ako potrava pre ich potomstvo a na prečkanie zimy. 

Veľmi zaujímavá vlastnosť medu je, že sa nepokazí. Vďaka vysokému obsahu cukru, ktorý procesom osmózy ničí baktérie. Ani kvasinky zo vzduchu sa na ňom neuchytia vďaka nízkému obsahu vody. Zloženie medu je z cukrov, vody a iných zložiek, ktoré závisia od zmesi kvetov, ktoré včely navštívili a podľa lokality, obdobia, sezóny a jednotlivých včelstiev. Med je bohatý na minerály, vitamíny, hormóny, enzýmy, inhibítory, peľ a organické farbivá. Preto je aj veľmi používaný vo farmaceutickom priemysle, medicíne a liečiteľstve. Ako sme spomínali med má viacero odtieňov farieb, ktoré sa určujú podľa Pfudovej stupnice. Pri mede sa neurčuje len farba, ale aj jeho čírosť, vôňa, aróma, príchuť, viskozita a kryštalizácia. Typickou vlastnosťou medu je kryštalizovanie, podľa ktorého sa zisťuje jeho pravosť. Ak sa nám stane, že kryštalizuje vôbec to nevadí stačí ho zohriať na 50 stupňov, nie však viac aby sme nezničili citlivé enzýmy. Najjednoduchší spôsob je vodný kúpeľ. 

Poznáme niekoľko druhov medu, ktoré sa určujú podľa kritérií alebo kombinácií: – podľa zdroja, z ktorého včely vyrábajú med; včelárska rastlina 

• podľa prostredia, v ktorom včely vyrábajú med; skalný med, brtnícky med atď. 
• podľa daného rodu, druhu a poddruhu včiel dorábajúcich med; včela medonosná, bezžihadlová včela Meliponula ferruginea atď. 
• podľa spôsobu spracovania medu človekom; stáčaný med, pastovaný med, lekárnický med atď. 

Druhy včelieho medu: 

• Surový med – med, ktorý nebol vytočený a vyčírený, buď ešte v plástoch divých alebo chovaných včiel 
• Čistý med – vyčírený, a inými metódami purifikovaný med, zbavený vosku, propolisu alebo nečistôt, aký sa dá bežne zakúpiť 
• Brtnícky med – med získaný z brtí, spôsobom odoberania medu zvaným brtníctvo, med býva násobne drahší 
• Stáčaný med – získava sa odstreďovaním odviečkovaných plástov pomocou medometu
• Odkvapkaný med – narezaním plástov sa uvoľní med, ktorý vteká do zbernej nádoby
• Tavený med – získaný teplom, zahrievaním plástov
• Lisovaný med – med získaný stlačením plástu, vytlačením medu, nie odstredením v medomete, napr. sardinsky abbamèle
• Pastovaný med – špecifickým postupom vymiešaný kvetový med, tým získa trvácnu krémovú konzistenciu, je vhodný na natieranie na chlieb
• Sušený med – špecifickým postupom vysušený med, tuhej konzistencie (aj práškovaný), sušením však stráca niektoré svoje vlastnosti, používa sa ako rýchly, praktický doplnok energie, do čaju, v pekárstve; raritou je prirodzene vytvrdnutý abcházsky skalný med
• Jednodruhový med – med z nektáru alebo medovice prevažne jedného druhu rastliny (agátový, lipový, repkový, smrekový…)
• Viacdruhový med – med z nektáru alebo medovice viacerých druhov (ovocný, lúčny, pampový, prériový, savanový, makchiový, púštny, tajgový, tundrový, horský, lesný, džungľový)
• Kvetový (nektárový) med – má svetlejšiu farbu, z rôznych kvetov bylín, kríkov, stromov
• Medovicový med – má tmavšiu farbu, cenený med
• Zmiešaný med – nektárovomedovicové, medovicovonektárové medy
• Zmesový med – med zmiešaný z viacerých druhov
• Sirupový med – med nepochádzajúci z nektáru alebo medovice rastlín, ale z včelárskeho bylinného sirupu, ktorým včelár kŕmi včelstvo, sirup je z liečivých bylín, ktoré inak neposkytujú nektár a nie sú teda včelárskou rastlinou (žihľava), v Poľsku sa tento druh polomedu nazýva ziołomiód
• Ochutený med – s prídavkom ovocia, orechov, korenín, bylín, sirupov
• Plástikový med – surový, nevyčírený med v kusoch zaviečkovaných plástov, čím obsahuje aj liečivý propolis, peľ, vosk
• Med s inými včelími produktmi – ako peľ, propolis, materská kašička (podiel zložky musí byť presne určený)
• Medicínsky med – certifikovaný med určený priamo na terapeutické účely, s výraznými antibakteriálnymi vlastnosťami (i v prípade nemocničných baktérií), ktoré ich odlišujú od bežných medov, tieto výrazné biologické kvality sú dosiahnuté výberom rastlinného zdroja, z ktorého včelstvo dorába med, zväčša ide o jednodruhový med (Manuka), u nás sa im vlastnosťami blížia medovicové medy, táto certifikácia je však v štádiu rozvoja
• Lekárnický med – med obohatený farmaceutom o liečivé látky určený na liečenie konkrétneho druhu ochorenia, užíva sa spravidla v oveľa menších množstvách
• Biomed – med pri ktorého dorábaní sa cieľavedome znemožňuje akýkoľvek vplyv chemických a neorganických faktorov, vrátane zdrojov, z ktorých včely zberajú sladinu a starostlivosti o včelstvo, med ako biomed je vlastne skutočným cieľom každého seriózneho včelára, ale certifikovaný biomed je viacej vecou dôkladnosti zákonov o biovčelárení a zodpovednosti kontrolných orgánov pri preverovaní skutočného stavu biovčelárenia, zároveň o informovanosti spotrebiteľa o ňom
• Oblastný med – v určitých oblastiach, kde má včelárska rastlina prirodzený biotop, vhodné chránené podmienky, vznikla dlhá tradícia dorábania medu, s výnimočnými kvalitami. Med sa stáva známym vo svete ako oblastný med, takýto med je vysoko cenený 

Ďalším zaujímavým produktom je medovina. Tak ako už med poznali Egypťania tak aj medovinu. V 9- 11. storočí bola medovina označovaná za typycký slovanský nápoj využívaný pri obradoch ale aj v bežnom živote. V 18. storočí bola najlepšia medovina vyrábaná v Levoči. 

Poznáme tri druhy medoviny:

Medovina tradičná – je vyrobená z medu a vody bez ďaľších príchutí. Vďaka tomu je najvznešenejšia, najprirodzenejšia bez príchute rôznych prímesí. Jej nedostatky sa nedajú zakryť. Zvyčajne je najdrahšia a znalcami najuznávanejšia. 

Medovina bylinná ( korenená) – Už z názvu vyplíva, že je vyrobená z prípadu bylín alebo korenín. Charakter býva ovplivnený množstvom a druhom použitých bylín – korenín. Používajú sa mäta, echinacea, škorica, klinček, muškátový oriešok, chilli, zázvor, pomaranč, bedián, vanilka a mnohé iné. 

Výroba medoviny vzniká fermentáciou medu, vody, živín ( živné soli) a ušlachtilých kvasiniek, poprípade korenín, bylín, ovocných štiav a ovocia. Vyrába sa za studena alebo za tepla, konečné štádium je stáčanie. 

Med skladujeme na čistom, suchom a tmavom mieste v dobre uzavretej sklenenej fľaši. Nie pri teplote vyššej ako 20 stupňov. 

Zdroj Wikipedia