Skalický zázvorník

Výroba zázvorníkov

www.cukranka.sk

História zázvoru a jeho vlastnosti

www.cukranka.sk

Skalický zázvorník obsahoval zázvor (spisovným synonymom tohto slova je ďumbier). Pôvodná rastlina s koreňmi obsahujúca zázvor rástla v juhovýchodnej Ázii, odkiaľ sa pestovaním rozšírila do Číny, Indie, neskôr rastlinu priviezli Féničania do Grécka a sušený zázvor ako korenie Benáčania do Benátok.

Na Slovensko sa plodina dostala ako pravdepodobne v 16.- 17. st. a využívala sa najmä v lekárstve pre jej odpozorované liečebné účinky pri žalúdočných problémoch, bolestiach hlavy a nevoľnostiach. Zázvor je nenáročná a nenápadná až meter vysoká rastlina podobná trstine , ktorú možno pestovať pre vlastnú potrebu aj v našich záhradách.

Postupne sa skúmaním rozširoval okruh spoznaných liečebných účinkov zázvoru. Obsahuje viaceré vitamíny skupiny B, silice, pikantná látka gingerol, antiseptické , protizápalové a analgetické látky. Zázvor tlmí zrážanlivosť krvi, znižuje cholesterol, pomáha starším ľuďom pri liečbe artritídy (pri zápaloch kĺbov) a pri prekrvovaní periférnych častí tela. Najnovšie výskumy potvrdzujú, že zázvor bráni množeniu baktérií a vírusov, pomáha v prevencii proti respiračným ochoreniam, proti nádche, chrípke a najmä zvyšuje imunitu organizmu.

Zázvor má veľa pozitívnych účinkov na zdravie a je rastlinným pokladom, ktorý by nemal chýbať v domácnosti pri príprave slaných i sladkých pokrmov a nápojov. Nie je však všeliek a jeho užívanie je obmedzené odporučeným denným limitom okolo 5 – 10 gramov čistej sušiny.

Skalická firma Cukranka rodiny Vávrovej uvádza na trh skalický zázvorník podľa starej receptúry v jej pôvodnom tvare spojených dvoch dvojkrížov s odporúčaniami:

-konzumácie pečiva s liečebnými účinkami spôsobenými zázvorom a jej účinnou látkou gingerol

-trvanlivé pečivo môže byť vždy k dispozícii pre nečakané návštevy,

-raz alebo dvakrát týždenne na raňajky poskytuje prevenciu pred viacerými chorobami a zvyšuje imunitu

-skalický zázvorník poskytne svojimi látkami energiu na celý deň

O jedinečnom trvanlivom pečive s obsahom liečivého zázvoru

www.cukranka.sk

Skalický zázvorník jedinečné trvanlivé pečivo s obsahom liečivého zázvoru.

Zázvorník začali piecť v kláštore milosrdných bratov pravdepodobne okolo r. 1870 pôvodne ako liečebné pečivo s utajovanou receptúrou typického tvaru dvoch spojených dvojkrížov . Celkom nezvyčajný tvar pôvodného zázvorníka umocňuje domnienku o zvýraznení nezvyčajných liečivých vlastností zázvorovej rastliny z Božej záhrady. V kláštore pôsobili ako slúžky, kuchárky a pomocné ošetrovateľky z Kopčian, Gbelov, Skalice, prostredníctvom ktorých začali pečenie skalických zázvorníkov skúšať v niekoľkých domácnostiach. Medzi prvé patrili sedliacke rodiny Ivičičová, Bellayová, Buchtová, Hránková, Martinčičová a ďalšie. Koncom 19. st. piekli zázvorník aj na katolíckej a evanjelickej fare. MUDr. Pavol Blaho zakrátko po návrate do rodnej Skalice po ukončení vysokoškolského štúdia začal po r. 1900 propagovať priaznivé zdravotné účinky Skalického rubínu, skalického zázvorníka a k červenému vínu vínu patriaceho skalického trdelníka. Tieto produkty sa objavili jeho pričinením na výstavách v Prahe, v Hodoníne, na mnohých stretnutiach Slovákov a Čechov v Česku a na Morave. Zázvorník a trdelník nechýbal na posedeniach majetnejších obyvateľov v miestnych vinohradníckych búdach a rodila sa spojitosť trojice skalických dobrôt červeného vína, trdelníka a zázvorníka, ktorá pretrvala doteraz. Na ďalšie miestne dobroty ako boli karkacétle (varený a opražený bob) , nakladaný homolkový syr, politirované knofle, praclíky sa celkom zabudlo . Potravný spolok Skalica a Dr. P. Blaho a Dr. Ľudovít Okánik iniciovali v r. 1906 výstavbu letnej reštaurácie Slovenská búda v Luhačoviciach. Tu začali Skaličania ponúkať spomenutú trojica skalických dobrôt. Zázvorníky vyrábali okolo r. 1910 už dve desiatky skalických rodín, od ktorých ich vykupoval potravný spolok a predával v Luhačoviciach. Stále však nemôžeme hovoriť o zľudovení pečenia zázvorníka, lebo recept bol naďalej utajovaný. F. Dúbravský v prvej monografii o Skalici vydanej v r. 1921 na str.222 píše: „Zázvorníky zhotoviť nie každá žena vie. V Skalici je vždy len niekoľko báb (pardon ! niekoľko gazdin, chcel som hovoriť), ktoré dobré, chutné a krehké zázvorníky vedia upiecť a to je ich tajomstvom, ktoré neprezradia ani za pečenú hus a preto spôsob dorábania tu ani podať nemôžem“. Autor poukázal na utajenosť receptu ešte v r. 1921. Vieme však, že v r. 1930 – 1935 piekli zázvorníky v Holíči, Mokrom Háji, Kopčanoch, Uníne, Gbeloch a inde a recept skalického zázvorníka sa rozšíril po Záhorí. Zázvorník vlastne zľudovel, stal sa súčasťou ľudovej kuchyne a nechýbal na rodinných slávnostiach. Liečivé účinky sa prestali zvýrazňovať, hoci sú známe odporúčania gazdiniek konzumovať zázvorník pri nevoľnostiach a bolestiach na počiatku tehotenstva, alebo žužľanie zázvorníka deťmi pri prerezávaní zúbkov. Veľmi obľúbené bolo namáčanie zázvorníka v červenom víne alebo v čiernej káve najmä staršími ženami. Skalický zázvorník sa začal v 30. rokoch 20. st. predávať na trhoch a jarmokoch a ponúkali ho v skalických hostincoch a cukrárňach. Ako prvý predávali zázvorník po r. 1918 hostince U Klvačka, U Valacha a Šablatúrova cukráreň. Koncom 30. rokov 20. storočia začali recept na zázvorník uvádzať v slovenských kuchárskych knihách, ako napríklad Žela Inovecká v r. 1939 v svojej knihe s názvom Slovenská ľudová kuchárka pre každý stôl. V 8. vydaní v r. 1948 na str. 159 uvádza recept na zázvorníky: „4 žľtky zmiešame so 14 dkg práškového cukru, 14 dkg múky a kávovou lyžicou strúhaného zázvoru.Skalický zázvorník jedinečné trvanlivé pečivo s obsahom liečivého zázvoru.