Svadobná torta 

Keď sa koná svadba, tak najväčšiu pozornosť majú ženích a nevesta. Je to ich veľký deň, ktorý patrí len nim. Okrem nich však pozornosti sa dostáva aj svadobnej torte. Je to asi jediný neodmysliteľný symbol svadby. Bez nej by svadobná hostina nebola svadobnou hostinou. Dalo by sa povedať, že je hneď po neveste najväčšou ozdobou svadby. Pôvod svadobnej torty siaha až do starovekej rímskej ríše. Na obrad sa piekli pšeničné alebo jačmenné placky, ktoré symbolizovali plodnosť a prosperitu. Ženích prelomil placku nad nevestinou hlavou, tento akt vyjadroval dominanciu muža vo vzťahu a mal priniesť novomanželom veľa šťastia a detí. Omrvinky sa svadobní hostia snažili pozbierať. Verili, že sa im tak podarí zdieľať aspoň trochu šťastia novomanželov. V stredovekom Anglicku zase pekári piekli pletený koláč podobný našej vianočke. Museli ich upiecť niekoľko, pretože sa z nich stavala veľká hromada a novomanželia sa museli cez tú kopu pobozkať. Ak sa im podaril bozk tak do budúcna mali mať veľa detí. Možno aj práve toto inšpirovalo v 17. storočí francúzskych pekárov na viac poschodové torty. Vymysleli držiak jednotlivých korpusov, ktoré sa používajú dodnes len trochu vylepšené. Než prišli s týmto nápadom tak torty boli jednoposchodové, čiže bol len spodný korpus, na ktorý sa navrstvovali ľahučké falošné časti z cukrovej vaty. Takéto viac poschodové torty sa piekli niekoľko dní dopredu, a keď že nemali chladničky museli sa nejako vynájsť. Používali tuk, ktorý má výborné termoregulačné schopnosti. Takže jednoducho natreli tortu bravčovou masťou a v deň svadby ju zoškrabali a potom potreli polevou. Po čase priamo do polevy pridali viac tuku, aby si torta udržala svoju čerstvosť bez ďalších úprav až do svadby. Jej tradičná biela farba symbolizuje nevestinu čistotu. Ďalšou tradíciou je spoločné krájanie torty, čo predstavuje ich prvý krok do spoločného života. Potom sa torta rozdá medzi hostí, kde sa novomanželia delia o šťastie s hosťami, tak ako v starovekej rímske ríši. Ďalším zvykom je, že nevesta a ženích spoločne ochutnajú tortu, čo je symbol ich vzájomného vzťahu. A keď už sme pri zvyklostiach a poverách, nevesta by sa nemala v žiadnom prípade podieľať na pečení svadobnej torty, zákuskov alebo koláčov, lebo by mala uplakané deti a trpela by v manželstve núdzou. 

Dnes si snúbenci objednávajú tortu podľa vlastných predstáv. Niektorý cukrári sú schopný vytvoriť hotové diela. Možností je veľa od tvaru až po výšku torty. 

Na slovensku v každom regióne mali svoje zvyky, tradície, ktoré sa konali počas svadby. Keďže sme zo Skalice malebného kráľovského mesta tak určite by bola škoda nespomenúť tradičnú, krásnu svadobnú tortu. Je to ručne robené umelecké dielo, ktoré vzniká niekoľko dní. Vznikla v 19. storočí na základe viedenskej módy biedermeier. Mala vplyv nielen na odev neviest, ale aj na dekoráciu slávnostných, predovšetkým svadobných tabúľ. Keďže svadby vtedy trvali týžden tak šikovné ľudové cukrárky tortu

prispôsobili, aby vydržala a plnila funkciu krásnej dekorácie. Ako sme spomínali jej výroba je náročná a preto pomaly jej výroba zaniká. Suroviny, z ktorých toto dielo pozostáva sú práškový cukor, vlašské orechy a bielka. Korpus sa tvorí snehom z bielok, cukru a na lupienky nakrájaných vlašských orechov. V tvare precíznych trojuholníkov sa potom vysuší a ozdobí osmičkovaním bielkovou hmotou s cukrom. Najnáročnejšia práca je však s čipkovaným. Riadok po riadku sa „háčkuje“ čipka sukničiek bielkovo-cukrovou hmotou. Na záver sa torta poskladá a dozdobí kvetmi, ako váza. 

Farebné zdobenie torty malo tiež svoj význam. 

V ružovom tóne sa niesla torta podarovaná na svadbu zo strany nevesty. V modrom tone ak išlo o dar z rodiny ženícha. 

Bielymi odtieňmi bola torta zdobená vtedy, ak ju daroval novomanželom ktokoľvek. Žltý tón bol od cirkvi. 

Túto techniku a zdobenie si ľudové cukrárky predávali osobným kontaktom, takže znalosť a zručnosť sa stala súčasťou domácej tradície. 

 Skalické torty zaznamenávajú dnes renesanciu a stávajú sa aj výstavným artiklom na mestských slávnostiach.